História

    Púchovské dejiny siahajú do najstarších čias, do písanej histórie sa mesto dostalo po prvý raz roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Podľa názoru niektorých bádateľov názov mesta pochádza z praslovanského slova Puch, ktoré značí nadutý, nafúkaný, podľa šľachtica Pucha z púchovskej osady. Viacerí však predpokladajú, že dnešný Púchov vznikol po zničení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale počas staromaďarských nájazdov. Bohaté archeologické nálezy však dokladajú, že vznik Púchova treba hľadať už v dávnejšej minulosti. Poloha Púchova je taká významná, že lokalita jednoducho nemohla byť neosídlená. Ľudová etymológia zachovaná ústnou tradíciou hovorí, že názov Púchov vznikol od Pochov, lebo v Púchove vraj býval spoločný cintorín širokého okolia, ako naznačujú časté nálezy hrobov a popolníc. Do písomných prameňov prenikal Púchov veľmi pomaly, po prvej zmienke až roku 1407.

    Do dejín mesta sa najväčšmi zapísala rodina Marczibányiovcov, ktorá vlastnila jednu časť mesta, jestvovala však aj druhá, ktorá patrila lednickému panstvu. Vďaka výhodnej polohe sa Púchov stal prirodzeným centrom širokej oblasti, čo sa prejavilo najmä v obchode (právo jarmoku a dobytčích trhov udelil Púchovu roku 1649 kráľ Ferdinand III). Žiaľ, z historických pamiatok sa zachovalo len veľmi málo. Prakticky celý stred mesta zbúrali za predchádzajúceho režimu v mene falošne chápaného rastu a modernej prestavby. 

    Zrúcal sa kaštieľ na Námestí slobody, v ktorom vraj kedysi bývala bohatá rodina, no pod kaštieľom bolo slabé podložie, a tak sa postupne prepadal a pod zemou sa stratil celý majetok. Hovorí sa, že bohatstvo tejto rodiny možno ešte dnes leží niekde pod zemou na Námestí Slobody. Nezachovala sa ani židovská synagóga, ktorá stála na mieste medzi kostolmi (dnešná Moyzesova ulica), ba ani Moravská ulica, kde žili moravskí exulanti a pred vyše 350 rokmi založili púchovské tkáčstvo. Roku 1761 pracovalo na Moravskej ulici 68 súkenných dielní. V tejto súvislosti treba spomenúť krásny púchovský kroj, ktorý má aj svoje odborné meno: púchovský variant zdobený modrotlačou. Aj modrotlač patrí medzi púchovské špecifiká, farbiareň a tlačiareň tkanín Stanislava Trnku je jedinou výrobňou modrotlače na Slovensku a svojím spôsobom malým múzeom. Opatruje množstvo tradičných vzorov a viaceré z nich vracia do života. Akoby zázrakom sa zachoval Župný dom na Nábreží slobody, ktorý nechal postaviť Imrich Marczibányi po svojom zvolení za podžupana Trenčianskej stolice roku 1795. Bol tu nielen župný úrad, ale aj rozdeľovňa soli, po druhej svetovej vojne okresný archív, gymnázium, v posledných rokoch dokonca sklady. Budova v tom čase spustla, peniaze na rekonštrukciu neboli. Rekonštrukcie sa ujala odevná firma Sipox – Rolný, župný dom opravila a zriadila si v ňom ústredie. V súčasnosti sídli v Župnom dome regionálne historické múzeum a sú v ňom vystavené nálezy z Púchovskej skaly a všetky vykopávky z Púchova a okolia. Župný dom je zapísaný aj v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Z prostriedkov mesta bola zrekonštruovaná socha sv. Jána Nepomuckého na Námestí slobody, druhá socha sv. Jána Nepomuckého z parku pri Župnom dome na Nábreží slobody je osadená za rímskokatolíckou farou. Obnovený bol nápis na pamätných tabuliach J. A. Komenského a Vladimíra Roya na Moravskej ulici, zrekonštruovaný bol i kríž na cintoríne v Púchove a hrob baróna Emila Friedricha Johannesa Hoenninga o'Carroll, ktorý žil v Púchove a venoval sa archeologickým nálezom na Púchovskej skale. Roku 1650 strávil v Púchove šesť dní J. A. Komenský, ktorý prišiel opakovane za moravskými exulantmi. Medzi málo pôvodnými domami, ktoré prežili demoláciu mestského centra, sa zachovala aj stará evanjelická fara. Podľa nápisu na pamätnej tabuli práve tu mal v apríli 1650 bývať J. A. Komenský, ale nie je to pravda. Býval v jej predchodkyni, evanjelická fara je mladšia ako Komenského časy, ale žil v nej napríklad významný modernistický básnik Vladimír Roy. 

    Fara sa má po renovácii stať jednou z bášt púchovskej kultúry; mesto ju chce premeniť na múzeum. Medzi ďalšie pamiatky patrí katolícky kostol, katolícky kostol v Horných Kočkovciach, evanjelický kostol, baroková kaplnka Panny Márie na Komenského ulici, pomníky z hrobky Marczibányiovcov a dvojvežová kaplnka neďaleko železničnej stanice. V Púchove vznikla prvá školská galéria na Slovensku. Nesie meno Františka Volfa, známeho pedagóga, vydavateľa a maliara a je umiestnená v priestoroch Základnej umeleckej školy. Púchov môže byť hrdý na svoje kultúrne tradície. Škola sa spomína po prvý raz roku 1562 a pôsobili v nej významní českí exulanti, ochotnícke divadlo má vyše storočnú tradíciu, cirkevná hudobná tradícia je ešte o storočie dlhšia (dochoval sa zlomok pôvodnej hudobnej zbierky z druhej polovice 18. st.)